18.8. sv.Helena - cisárovna a sv.Kríž Ježiša Krista
* okolo 249 Drepanon, neskôr Helenopolis, dnes Hersek, Turecko
† 18. august (?) 329 (?) Nikomédia, dnes Ízmir, Turecko
Význam mena: jasná, znamenitá (gr.)
Atribút: kríž
Sv. Helena, celým menom Flavia Júlia
Helena Augusta bola matkou cisára Konštantína Veľkého. Narodila sa v
polovici 3. storočia v plebejskej pohanskej rodine v Bitýnii v meste
Drepane (severozápadná Malá Ázia).
Okolo roku 270 sa vydala za rímskeho
generála Konštancia Chlóra, ktorý tade prechádzal a ktorého očarila jej
krása a inteligencia. Jej syn Konštantín sa narodil v roku 274. V roku
293 za vlády Diokleciána generál Konštancius dostal titul spolucisára a
podľa zvykov rímskeho práva sa musel oženiť s nevlastnou dcérou
spolucisára Maximiána Teodorou.
Helena sa teda vzdialila s cisárskeho
dvora. Konštantín bol povolaný na cisársky dvor, aby získal patričnú
výchovu. Roku 305 sa Dioklecián vzdal vlády a takisto aj Maximián.
Konštancius Chlorus stal cisárom na Západe a Galérius na Východe. Rok na
to Konštancius zomrel a Konštantín prevzal vládu po ňom.
Po víťaznej
bitke roku 312 pri Milvijskom moste nad protivníkmi, ktorí mu odopierali
cisárstvo, prebral vládu nad Rímom. Jeho vlajka pri vstupe do Ríma už
niesla znak Krista.
Začiatkom roku 313 vydal slávny Milánsky edikt,
ktorým udelil náboženskú slobodu všetkým obyvateľom Rímskej ríše.
Hneď
povolal k sebe svoju matku Helenu, ktorej dal titul Augusta (cisárovná).
Ako sa Helena dostala ku kresťanstvu, nevieme s istotou povedať.
Obrátila sa asi vo veku šesťdesiat rokov a robila mnoho vecí v prospech
Cirkvi, charity, jej zásluhou sa postavili viaceré chrámy v Ríme a vo
Svätej Zemi. Snažila sa aj vplývať na svojho syna, aby prijal
kresťanstvo.
Ten bol voči kresťanom veľmi ústretový, hoci pokrstený bol až na smrteľnom lôžku. Vďaka svojej matke Helene dal zrúcať pohanské chrámy a sochy.
Koncom roka 326 sa vydala na púť do Svätej Zeme. Na tejto púti podľa tradície objavila pozostatky kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Púť a námahy však dosť vyčerpali vtedy už asi osemdesiatročnú cisárovnú. Zomrela roku 330 v Nikomédii v synovom náručí. Smútila za ňou celá ríša i Cirkev. Konštantín jej dal vystrojiť naozaj veľkolepý cisársky pohreb. Jej telo previezli do Ríma a uložili ho do sarkofágu, ktorý si cisár pôvodne nachystal pre seba. Bolo to neďaleko katakomb sv. Petra a Marcelína na Via Labicana (už mimo Ríma).