Svätý Eduard III. Vyznávač, anglický kráľ

12.02.2018

Sviatok: 5. január; v Anglicku 13. október

* okolo 1004 Islip pri Oxforde, Anglicko
† 5. január 1066 Westminster, dnes časť Londýna

Význam mena: strážca majetku (zast. nem.)

Atribút: nesúci chorého

Patrón Anglicka, anglických kráľov; pri chorobách lymfatických uzlín

Sv. Eduard sa narodil asi v roku 1004 v Islipe pri Oxforde v Anglicku. Bol synom anglického kráľa Etelreda II. a Emy, ktorá bola dcérou normanského vojvodu Richarda I. Keď bol ešte dieťaťom, celá kráľovská rodina musela odísť do vyhnanstva. Išli ku matkinmu bratovi Richardovi II. V tom čase totiž Anglicko ovládli Dáni. Eduard prežil vo vyhnanstve tridsaťpäť rokov. Dostal dobrú, kresťanskú výchovu i vzdelanie. Do Anglicka sa vrátil v roku 1042, kedy zomrel dánsky krutovládca Harold. Nasledujúceho roku ho korunovali za kráľa. Prvým Eduardovým činom bolo nariadenie, aby sa všetky majetky zhabané neprávom vrátili do rúk pôvodných majiteľov. Postaral sa aj o Cirkev a dôstojnosť bohoslužieb. Veľmi dbal o to, aby zákony v krajine boli dobré a múdre. Staral sa o chudobných, podporoval ich, znížil dane. Žil skromne, vyhýbal sa zábavám. V roku 1045 sa oženil s Editou, dcérou grófa Goldwina. V manželstve však žili ako brat a sestra. Obaja milovali čistotu. Eduard ešte pred sobášom zložil sľub zdržanlivosti. Jeho svokor Goldwin sa usiloval získať rozhodujúci vplyv nad vedením krajiny. Nedarilo sa mu, a tak zosnoval sprisahanie proti kráľovi. Na trón chcel posadiť vlastného syna. Eduard to však odhalil. Zachoval sa milosrdne - vinníkov nepotrestal. Zažil aj viaceré iné vnútropolitické nepokoje, no všetko sa podarilo odvrátiť. Ľudia ho mali radi a vážili si ho. Na západ od Londýna vo Westminsteri dal vystavať kláštor a chrám. Slávnostná posviacka sa konala koncom roka 1065. Kráľ bol už vtedy chorý a slabý, drvila ním zimnica. On to však nikom neprezradil. Keď sa vrátil zo slávnosti, musel si ľahnúť. Choroba sa viac nedala zatajovať. Prijal sviatosti, utešoval svoju manželku a zveril ju do starostlivosti veľmožov. Povedal im aj o sľube čistoty, ktorý s manželkou dodržiavali. Zomrel 5. januára 1066. Pochovali ho v chráme sv. Petra vo Westminsteri. Keď v roku 1102 otvorili jeho hrob, telo našli neporušené. Za svätého bol vyhlásený v roku 1161 pápežom Alexandrom III. V 13. storočí jeho telo preniesli do kaplnky za hlavným oltárom.