300. výročie korunovácie Ľudovíta XV. v Remeši – Posolstvo od vojvodu z Anjou

Dnes si pripomíname tristoročnicu korunovácie kráľa Ľudovíta XV. v Remeši, 25. októbra 1722. Mal som sa zúčastniť obradov, ktoré sa tam konali 22. a 23. októbra za prítomnosti náboženských, kultúrnych a politických autorít, ale Obmedzenia na poslednú chvíľu mi tam Bohužiaľ zabránili ísť.

Táto spomienka je príležitosťou pripomenúť si, čo predstavuje korunovácia, jedna z najvýznamnejších udalostí kráľovskej rodiny. Obrad ako taký je dodnes jedným z najznámejších obradov starovekého Francúzska, aj keď bol pomerne zriedkavý: v 18. storočí boli len dva, v 17. storočí dva. Je to preto, že Posvätnosť nadobúda politický rozmer úplne prvého poriadku. Vskutku, umožňuje znovu potvrdzovať, kráľ za kráľom, transcendenciu, bez ktorej neexistuje skutočná sila, silná a vyvážená. Vloženie božstva do srdca moci umožňuje Panovníkovi predovšetkým vždy mať na pamäti, že nie je absolútnym pánom, pretože nie je sám pôvodcom svojej vlastnej moci, a preto musí skladať účty výkon tejto moci pred Bohom.

Ako na to nebyť obzvlášť citlivý v dňoch, keď sa v našej krajine množia tragické udalosti, niekedy dosahujúce vrchol hrôzy, ako naposledy pri barbarskej vražde tohto malého dieťaťa v Paríži?

Kráľovo pomazanie tak posvätilo spoločné dobro ako princíp legitimizujúci moc, moc tých najväčších a najmocnejších, ako aj tých najskromnejších. Obrad nám pripomenul, že všetci sme zodpovední za svoje činy. Králi, moji predkovia, to vedeli a prísaha, ktorú zložili v deň ich korunovácie, zostala navždy ich hlavným zákonom. To je to, čo urobilo veľkosť ich úradu, ktorý môže ísť až do obety, ako za Ľudovíta XVI.

Nech nám táto tristoročnica dá príležitosť znovu objaviť zmysel moci ako služby spoločenstvu, moci, ktorá preto svojou povahou nadobúda transcendentný rozmer. Takže ešte raz spomienka poslúži akcii; pamäť poslúži súčasnosti.

Louis, vojvoda z Anjou