18.4. sv.Antuza, panna, princezná

8. storočie
Sv. Antúza bola dcérou cisára Východnej ríše Konštantína V. Kopronima a cisárovnej Ireny. Meno dostala podľa sv. Antúzy, zakladateľky mužského a ženského kláštora, ktorú prenasledoval jej otec cisár Konštantín, keďže sa nechcela podriadiť jeho príkazu zničiť všetky obrazy svätých v rámci bludu ikonoklazmu (obrazoborectva).

V tom čase práve porodila cisárovná Irena dvojičky, chlapca a dievča. Bol to ťažký pôrod. Keďže Antúza predpovedala šťastný koniec, dostala milosť, mohla sa vrátiť z vyhnanstva a cisárovná nazvala podľa nej svoju novonarodenú dcéru. Stalo sa to okolo roku 750.

Zanedlho však malá Antúza aj so svojim bratom osireli, cisárovná zomrela. Obaja teda žili a boli vychovávaní na cisárskom dvore. Cisár Konštantín si predstavoval, že by sa jeho dcéra mohla vydať, no ona sa chcela zasvätiť len Kristovi. Cisár zomrel roku 775. Jeho nástupcom sa stal Antúzin brat Lev IV.

Princezná Antúza sa starala o chudobných, dávala opravovať kostoly, vykupovala otrokov. Antúzin brat, cisár Lev IV., zomrel roku 780. Jeho manželka Irena prebrala vládu namiesto svojho maloletého syna Konštantína VI. a ponúkla Antúze, aby sa aj ona stala spoluvladárkou.

Antúza túto ponuku odmietla, naďalej chcela zostať zasvätená jedine Bohu a v tichosti konať skutky lásky. V roku 784 prijala mníšske rúcho z rúk patriarchu sv. Tarasia a vstúpila do kláštora v Konštantínopole, kde prežila zvyšok svojho života. Tam pokračovala v skutkoch lásky a v službe svojim sestrám. Zomrela vo veku okolo 52 rokov asi v roku 801. Východná tradícia ju považuje za aj za mučenicu.