4.3. sv.Kazimír, princ

Sviatok: 4. marec

* 1458 Krakov
† 4. marec 1484 Grodno, Litva (dnes Hrodna, Bielorusko)

Význam mena: túžiaci po pokoji (z poľ.)

Atribúty: koruna, ľalia, pergamen

Patrón Litvy, Poľska; patrón v pokušeniach proti čistote

Sv. Kazimír, maľba, okolo r. 1520. Litovské múzeum Vilnius.

Poľský princ Kazimír sa narodil 3. októbra 1458 v Krakove, ako tretí z trinástich detí poľského kráľa Kazimíra IV. a Alžbety Rakúskej, dcéry cisára Albrechta II. Jeho matka bola veľmi nábožná a dbala na náboženskú výchovu svojich detí. Výdatne jej v tom pomáhal krakovský kanonik, známy historik, Ján Dlugosz, ktorý bol veľmi učeným, no zároveň aj veľmi pokorným kňazom. Princ Kazimír bol mimoriadne nadaný, jeho vedomosti sa rozvíjali veľmi rýchlo. Kňaz Ján Dlugosz bol pre neho ideálnym vychovávateľom - do správnej miery milujúcim i prísnym.

Na žiadosť uhorskej šľachty, poslal otec ani nie pätnásťročného Kazimíra, aby viedol vojsko proti uhorskému panovníkovi, Matejovi Korvínovi. Ukázalo sa však, že vojská Mateja Korvína boli početnejšie. Okrem toho uhorskú šľachtu si získal späť, a tak poľské vojská sa radšej sami stiahli. Mladý Kazimír sa tomu len potešil, pretože netúžil po svetských hodnostiach. Jeho otec sa však hneval, že sa výprava nepodarila. Kazimír sa zo strachu pred ním utiahol na vzdialený zámok, až kým sám pápež o niekoľko mesiacov neprispel k ich zmiereniu.

Uprostred hluku kráľovského dvora sa Kazimír zaoberal náboženskými vecami. Žil v úplnej utiahnutosti a v tichosti. Spával na holej zemi a prísne sa postil. Včasráno chodieval na sv. omšu. Veľa rozjímal. Často sa zamýšľal nad utrpením Pána Ježiša a v duchu ho sprevádzal na krížovej ceste. Popri tom však nezanedbával chudobných, opustených a väzňov. Bol jediným, ktorý sa odvážil otcovi povedať o všetkej nespravodlivosti a o potrebe voči chudobným. Často sa delil s tým, čo mal. V obrane viery bol neúprosný. Vďaka nemu nemohli bludári ovládnuť chrámy a prestavať ich podľa svojich predstáv. Kazimír bol neobyčajne oddaný Panne Márii. Aj na jeho rakve sa nachádzajú slová jeho obľúbenej hymny: "Omni die dic Mariae" (Každú chvíľu spievaj Márii). Všetci na neho naliehali, aby sa oženil s dcérou Ferdinanda III. On však nechcel. Predpovedal, že čoskoro zomrie. To sa aj stalo. Ťažko ochorel na tuberkulózu. Zomrel 4. marca 1484 na zámku v Grodne (Litva). Nemal ani dvadsaťšesť rokov. Jeho telo preniesli do hlavného mesta Vilnius a tam v katedrále v kaplnke Matky Božej ho pochovali. Za svätého ho vyhlásil pápež Lev X. v roku 1521. Ikonografia ho veľmi často zobrazuje s pergamenom v ruke, s citáciou jeho obľúbenej piesne a s ľaliou. Slávna jej jeho podobizeň stvárnená Carlom Dolcim.