Už niekoľko rokov som sa ujal zvyku vyjadrovať, ako súčasť kráľovskej tradície, ktorú zastupujem, v tento symbolický deň 25. augusta, ktorým je sviatok sv. Ľudovíta, môjho idola Ľudovíta IX, kráľa Francúzska
Tento dátum, koncom letných prázdnin, zodpovedá aj zotaveniu so spoločnou túžbou preskúmať profil najbližších mesiacov.
Keďže úloha vládnuť vo...
Mons. Louis de Bourbon, vojvoda z Anjou, na fóre analyzuje rôzne diplomatické a sociálne krízy, ktoré postihujú Francúzsko. Francúzsko podľa neho potrebuje sociálnu a morálnu obnovu.
Drahí priatelia,V tento deň, keď si pripomíname obetu Ľudovíta XVI., by som sa vám chcel najskôr poďakovať za vašu vernosť. Vaša oddanosť očividne nachádza svoj zdroj v pamiatke kráľa mučeníka, ktorý bol vždy zbožne ctený počas 230 rokov, ktoré uplynuli od toho osudného dňa 21. januára 1793. Avšak pripútanosť, ktorú prejavujete s takou pozoruhodnou...
30.12.1916 Korunovácia cisára bl.Karola I.
Všetko najlepšie do nového roka
Moji drahí krajania,
Keďže rok 2020 sa práve skončil v kontexte poznačenom mnohými neistotami, cítime spolu s princeznou Marie-Marguerite v spojení s našimi štyrmi deťmi o to viac, že je potrebné obrátiť sa na seba, svoje rodiny a na tých, ktorí sú vám blízki, srdečne prajeme prosperitu, zdravie a šťastie do budúceho roku.
Naša krajina bola pôsobením zákerného vírusu konfrontovaná s chorobami, utrpením a nešťastím, ktoré postihli mnohé rodiny. Vieme tiež, že túto zdravotnícku krízu sprevádzajú vážne hospodárske a sociálne dôsledky, zatiaľ čo sa naša krajina po mnohých rokoch improvizácie a riskantných rozhodnutí na ekonomickej, finančnej, priemyselnej a vedeckej úrovni oslabuje a rok čo rok prispieva k zníženie.
Francúzsko tiež draho platí za krízu kolektívnej inteligencie, ktorá zabúda na jej podstatu a identitu; kríza, ktorá ho v posledných rokoch viedla k zvýhodňovaniu, popretiu duchovna, podpore individualizmu, strate hodnôt, absencii zdravého chápania prírody a životného prostredia, pretekom o okamžitý zisk, namiesto zamerania sa na hľadanie spoločného dobra ...
...ale nevzdávame sa; musíme prestavať ...
Nie je na mne, aby som dával program, ale čerpaním z histórie môžem na začiatku roka - a nepochybne je to moja dedičská povinnosť? - navrhnúť niekoľko myšlienok na prípravu na budúcnosť a na zabezpečenie úplného zachovania našej krajiny.
Moja prvá úvaha sa týka potreby Francúzska znovu sa spojiť s identitou, na ktorú by malo byť hrdé ...
Po druhé, musíme vrátiť ich miesto posvätným a duchovným ...
Nakoniec ide o to, vrátiť človeku jeho dôstojnosť od počatia po smrť ...
Tu je niekoľko návrhov, ktoré navrhujem začiatkom roka ...
Na rok 2021 nech vás Naša Pani, Sv. Ľudovít a Sv. Jana z Arku chránia, chránia vaše rodiny, chránia vašich blízkych a chránia Francúzsko.
Ľudovít z Bourbonu
Vojvoda z Anjou
"Som veľmi šťastný, s princeznou Mariou-Marguerite, aby som vám predstavil
Henricha "od Ježiša" - vojvodu z Touraine,
obklopený jeho sestrou Eugeniou a jeho dvoma bratmi, Louisom a Alphonsom. "
(Alfonz Luis XX. de Borbon)
"Mala som víziu svätého kráľa Henricha (Henry).
Videla som ho v noci kľačať samého pri oltári v akomsi nádhernom chráme a uvidela som Nepoškvrnenú Pannu Máriu zostupovať dole.
Položila na oltár červené plátno pokryté bielymi stuhami a knihu so zlatými kameňmi. Zapálila sviečky. Potom zostúpil sám Spasiteľ oblečený do kňazského rúcha. Niesol kalich a závoj.
Dvaja anjeli mu prisluhovali a ďalší dvaja nasledovali ... omša bola krátka. Na konci sa prečítalo ešte Evanjelium podľa sv. Jána. Keď omša skončila, Mária prišla ku Henrichovi, natiahla pravú ruku smerom k nemu a povedala mu že jeho čistota bola uznaná. Potom mu povedala, aby neváhal. Zrazu som uvidela anjela, ako sa dotkol jeho boku, podobne ako tomu bolo u Jakuba.
Henrich cítil strašnú bolesť a od toho dňa kríval ..."
Bl. Anna Katarína Emmerichová, 1820
Ludvík Alfons Bourbonský je dle svých stoupenců, tzv. legitimistů, hlavou Bourbonů a tím pádem také jedním ze tří pretendentů francouzského trůnu (jeho jméno by bylo Ludvík XX.). Užívá titulů:
Ludvík Bourbonský, vévoda z Anjou,[1][2] francouzsky Louis Alphonse Gonzalve Victor Emmanuel Marc de Bourbon, duc d'Anjou, španělsky Luís Alfonso Gónzalo Víctor Manuel Marco de Borbón y Martínez-Bordiú, duque de Anjou (* 25. dubna 1974, Madrid) je od 30. ledna 1989 dle jeho stoupenců tzv. legitimistů hlavou královské dynastie Bourbonů.
Ludvík je druhý syn Alfonse, vévody z Anjou a Cádizu (1936-1989) a jeho manželky Maríi del Carmen Martínez-Bordiú y Franco, vnučky španělského diktátora Francisca Franca. Jeho rodiče se roku 1982 odloučili a roku 1986 byli rozvedeni. 7. února 1984 zemřel jeho starší bratr Francisco (* 1972) při automobilové nehodě a jeho otec 30. ledna 1989 při lyžařské nehodě v Coloradu. Od smrti svého otce je francouzskými legitimisty považován za následníka francouzského trůnu. Ludvík Alfons studoval ve Filadelfii na Pennsylvánské univerzitě ekonomii a několik let pracoval pro BNP Paribas v Madridu. 6. listopadu 2004 se Ludvík Alfons v La Romana oženil s Venezuelankou Maríou Margaritou Vargas Santaella. Od roku 2005 žijí ve Venezuele, kde pracuje v bance Banco Occidental de Descuento. 5. března 2007 se jim narodila dcera Eugenia, v Miami na Floridě.[3] 3. června 2007 byl pokřtěna. 28. května 2010 se jim v New Yorku narodila dvojčata Ludvík, vévoda Burgundský, a Alfons, vévoda z Berry.[4]
Povstane údatný kráľ samotným Bohom pomazaný.
Bude Katolíkom, potomkom Ľudovíta IX. ,
potomkom starobylého nemeckého kráľovského rodu,
narodený v exile.
Proroctvo: ct.Bartolomej Holzhauser
Doba vlády: 30. ledna 1989
- dosud
Úplné jméno
Ludvík Alfons Gonzal Viktor Emanuel Marek Bourbonský, vévoda z Anjou
Tituly
Vévoda z Anjou (spor)
Narození:
25. dubna 1974
Madrid, Španělsko
Předchůdce
Karel X.
Královna :
María Margarita Vargas Santaella
Potomci :
Princezna Evženie Bourbonská
princ Ludvík, vévoda Burgundský
princ Alfons, vévoda z Berry
Rod: Kapetovci
Dynastie: Bourboni
Bourboni Otec Alfons, vévoda z Anjou a Cádizu Matka María del Carmen Martínez-Bordiú y Franco
Ľudovít IX., známy ako Svätý Ľudovít (* 25. apríl 1214, Poissy, Francúzsko - † 25. august 1270, Tunis) bol francúzsky kráľ v rokoch 1226 až 1270. Patril do hlavnej línie Kapetovcov.
Nápad na pořádání pravidelných velkolepých oslav na počest Johanky z
Arku vzešel od francouzského politika a spisovatele Josepha Fabreho v
roce 1894. Joseph Fabre je nejvíce známý pro svou adaptaci a první
francouzský překlad Záznamů z rehabilitačního procesu Johanky z Arku.
Osobnost Johanky z Arku posloužila jako příkladný symbol vzdouvajícího
se francouzského patriotismu.
Socha Johanky z Arku v Paříži
Svátek byl uzákoněn 10. července 1920, jen několik týdnů po Johančině svatořečení.
"Fetes de Jeanne d'Arc" - Slavnosti Johanky z Arku jsou jedním z dvanácti národních akcí, pořádaných každoročně ministerstvem obrany. Vojenské ceremonie se tradičně konají před jezdeckou sochou Johanky z Arku od sochaře Emanuela Fremieta na Place des Pyramides v Paříži.
"Fête nationale de Jeanne d'Arc et du patriotisme" oslavují Francouzi vždy druhou neděli v květnu. Oslavy mají připomínat slavné osvobození města Orleans od Angličanů, které je datováno na 8. květen 1429. Zásluhou Johanky z Arku se podařilo prolomit sedmiměsíční obléhání města a zvrátit tím dosavadní průběh Stoleté války mezi Anglií a Francií.
Slavnosti Johanky z Arku trvají cca 2 týdny. Program je plný historických průvodů, dobových trhů, kulturních akcí, koncertů, výstav, muzejních programů, divadelních představení, světelných show a nepřeberného množství dalších akcí. Součástí programů jsou také oficiální ceremonie, kterých se zúčastňují i přední politici země.
Celý program je laděn do období Francie v 15. století, ale především má za úkol přiblížit osobnost Johanky z Arku široké veřejnosti, připomenout osvobození Orleansu a podpořit vlastenectví Francouzů. Celý Orleans se v období oslav zahalí do barev trikolóry.
Obzvláště divácky atraktivní bývá světelná show, která je promítána na fasádu Katedrály svatého Kříže (vitráže katedrály zobrazují životní příběh Johanky z Arku). Tématem show je samozřejmě život a činy Johanky z Arku.
Každý ročník Slavností má svou vlastní představitelku Johanky z Arku, kterou vybírají představitelé města z místních studentek středních škol. Vybraná "Johanka" se zúčastňuje dobových průvodů, divadelních představení a dalších akcí a ceremoniálů, kde zosobňuje skutečnou Johanku.
Vlastenecké ladění celých oslav, i samotná osobnost Johanky z Arku, bývá bohužel často zneužíváno politickými stranami. Především pravicoví politici čas od času zneužijí Slavností Johanky z Arku ve svůj prospěch. V posledních letech si Johančiny oslavy oblíbila různá extrémně pravicová hnutí.
Pokud chcete být informováni o aktuálním dění v dobách probíhajících Slavností Johanky z Arku a dostávat další novinky, sledujte tento web na Facebooku.
https://janazarku.cz/2017/05/07/o-kazdorocnich-slavnostech-johanky-z-arku/
Júdske kráľovstvo je podľa kronistu teokracia, čiže kráľovstvo, ktoré nielenže patrí Bohu, ale Boh je v ňom aj ozajstným, aj jediným kráľom (porov. 1 Krn 29,23; 2 Krn 9,8). Túto skutočnosť vyhlásil v mene Boha prorok Nátan (porov. 1 Krn 17,7-14), potvrdil ju sám Dávid (porov. 1 Krn 28,5; 29,11-12), uznával ju kráľ Abijám (2 Krn 13,8) a iní júdski králi.
V skutočnosti však Boh vykonáva svoju politickú a náboženskú moc a vládu prostredníctvom svojich zástupcov: kráľov, kňazov a prorokov.
V takomto teokratickom ponímaní Júdskeho kráľovstva má podľa kronistu Dávid ústredné postavenie a kľúčové poslanie.
On je ideálnym kráľom a zakladateľom dynastie, ktorý dostal od Boha mimoriadne prisľúbenia (porov. 1 Krn 17,26; 2 Krn 1,9; 6,4.10; 21,7)
potvrdené navždy platnou zmluvou (porov. 2 Krn 13,5: doslovne "zmluvou soli", porov. Lv 2,13 a Nm 18,19).
Sv. Gregor VII., pápež
"Chlodovik svojou korunováciou získal status vikára samého Boha, Kristovho vojaka, ktorý je umiestnený nad všetkými ostatnými panovníkmi."
Sv. Remigius Chlodovíkovi, 496
"Kráľovstvo Frankov je Bohom predurčené, aby bránilo rímsku cirkev, ktorá je jediná pravá Kristova cirkev. Tvoje kráľovstvo bude víťazné a prosperujúce, verné rímskej viere. Ale kedykoľvek sa spreneverí svojmu veľkému poslaniu, bude prísne potrestané. "
Sv. Alfonz Liguori, 1732
"Ale beda vám, Francúzi. Je pravda, že práve váš vplyv je rozhodujúci pre preváženie buď dobra alebo zla v celom svete!"
Sv. František Saleský, 1602
"Ó krajina Francúzska, ty si tá, ktorá je vybraná, aby uštedrila rozhodujúcu porážku sekte veľkého podvodníka Mohameda."
Ctihodný Bartolomej Holzhauser, 17. Storočie
"Keď všetko bude zruinované vojnou; keď Katolíci budú zrádzaní heretikmi ; keď Cirkvi a jej služobníkom budú upierané ich práva, kráľovstvá budú zrušené a králi dávno mŕtvi, vtedy ruka Všemocného Boha učiní veľký zázrak, niečo absolútne nepredstaviteľné pre bežného človeka. Povstane údatný kráľ samotným Bohom pomazaný. Bude Katolíkom, potomkom Ľudovíta IX. , potomkom starobylého nemeckého kráľovského rodu, narodený v exile.
Bude zvrchovane vládnuť vo svetských záležitostiach . Súčasne bude pápež zvrchovane vládnuť v duchovných záležitostiach. Prenasledovanie ustane a bude vládnuť spravodlivosť. Náboženstvo, zdanlivo potlačené, zmeny v kráľovstve upevnia.
Vykorení falošné učenia a zničí vládu moslimov. Jeho vláda sa rozšíri od Východu na Západ. Všetky národy budú adorovať Boha, svojho Pána podľa katolíckeho učenia. Bude
mnoho múdrych a spravodlivých mužov. Ľudia budú milovať spravodlivosť a
na celom svete bude vládnuť mier, pretože božská sila na mnoho rokov
oslepí satana až do príchodu syna zatratenia (antikrist) ..... "
"Piate obdobie Cirkvi ktoré začalo okolo roku 1520 sa skončí príchodom svätého pápeža a veľkého katolíckeho kráľa ktorý bude nazvaný ´pomoc od Boha´ lebo všetko obnoví. Piate obdobie je dobou utrpenia, zúfalstva, poníženia a chudoby Cirkvi. Ježiš Kristus očistí svoj ľud skrze kruté vojny, hladomory, choroby, epidémie a hrozné kalamity. On tiež bude trápiť oslabenú Katolícku Cirkev mnohými herézami. Je to doba odpadlíctva, kalamít a smrti. Tých Kresťanov ktorí prežijú meč, mor a hlad nebude mnoho.
Počas tohto obdobia bude mnoho ľudí zneužívať slobodu svedomia ktorá im bola daná. Títo ľudia ... sa budú vysmievať kresťanskej jednoduchosti, budú ju volať hlúposťou a nezmyslom; zato však budú volať po nových pokročilých myšlienkach ... svätú náuku Cirkvi budú zahaľovať nezmyselnými otázkami a premúdrenými argumentami.
Budú to zlé časy, storočie plné pohrôm a nebezpečenstiev. Falošné náuky budú všade a ich nasledovníci budú mať moc taktiež takmer všade; ale Boh dopustí veľké zlá proti Jeho Cirkvi - heretici a tyrani prídu náhle a neočakávane, votrú sa do Cirkvi. Vstúpia do Talianska a Rím zanechajú v sutinách. Budú páliť kostoly a všetko ničiť."
"Nikto nebude môcť prekrútiť slovo Božie. Počas šiestej periódy Cirkvi nastane veľký koncil, najväčší zo všetkých koncilov. Z milosti Božej, z moci Veľkého kráľa, z autority svätého Pápeža a zo spojenectva najsvätejších princov, ateizmus a každá heréza budú vymazané z povrchu zemského. Koncil vystihne pravú podstatu Svätého Písma a toto učenie príjmu všetci.
Počas šiestej periódy Cirkvi urobí presvätý Boh také zázraky, aké si nikto nevie ani predstaviť. Mocný kráľ poslaný Bohom zruší všetky republiky. Ríša Moslimov bude zničená a tento kráľ bude vládnuť nad východom aj na západom. Všetky národy budú uctievať Boha skrze jedinú pravú Rímskokatolícku Cirkev. Po strašnom ničení ktoré zasiahne Anglicko, mier sa prinavráti do tejto krajiny. A Anglicko sa opäť stane Katolícke."
Jana znovu presviedčala dauphina aby odišiel do Remeša na korunováciu, no radcovia znovu protestovali, argumentujúc mestami, ktoré boli v moci Angličanov a bránili im v ceste. Konečne 29. júna z mesta Gien-sur-Loire vyšla armáda na čele s dauphinom na cestu do Remeša. Prvé mesto Tournai sa hneď podrobilo dauphinovi. Auxere, ďalšie mesto sa nechcelo vzdať, preto podplatili La Trémoille a ten u dauphina vymohol, že im mesto iba poskytlo zásoby a nemusela tam ostať armáda. Dňa 5.júna prišli pred mesto Troyes, ktoré sa tiež nechcelo vzdať, no armáda na nich začala útočiť a keď to obyvatelia mesta uvideli, poslali svojho biskupa, aby vyjednával o podrobení.
Dauphin im sľúbil, že im odpustí dane, ak mu hneď vydajú burgundskú
posádku. To sa mešťanom páčilo a tak otvorili brány mesta. 9. júla teda
dauphin slávnostne vstúpil do mesta a potom tiahol ku Chalons, ktoré sa
ihneď vzdalo. A tak mohol Karol 16. júla bez ťažkostí vojsť do Remeša.
Hneď na druhý deň sa uskutočnila korunovácia. Pomazal ho remešský
arcibiskup.
Po obrade Jana pokľakla pred kráľom a povedala:
"Milostivý pane môj, teraz sa naplnila vôľa Boha, ktorý chcel, aby som prekazila obliehanie Orleánsu a priviedla vás do tohto mesta, aby ste boli dôstojne korunovaný a aby sa ukázalo, že ste pravý kráľ, ktorému prislúcha francúzske kráľovstvo."
https://rim-katolicka-cirkev.webnode.sk/news/strucny-opis-zo-zivota-sv-jany-z-arcu/
M. Ďurica v tejto súvislosti píše o možnom doklade o korunovácii (v roku 885?): K roku 885 píše Podľa niektorých prameňov (starochorvátsky letopis neznámeho autora z Duklje, ktorý sa zachoval aj v latinskom preklade a vychádzal zo staršieho glagolského textu) pápežský legát Dominik [ktorého na Veľkú Moravu vyslal Štefan V. v roku 885] korunoval Svätopluka za kráľa podľa rímskeho ceremoniálu (more Romanorum regum - hlava IX.). Oslovenie "jediný a najdrahší syn" [z roku 885 a skorší variant v texte Industria tuae 880 a z roku 879] podľa vtedajšieho úzu rímskej kúrie pápež používal iba voči rímskym cisárom alebo pri styku s panovníkom, ktorého chcel kandidovať na najvyšší prestol.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Sv%C3%A4topluk_I._(Ve%C4%BEk%C3%A1_Morava)
Vyslal posolstvo k pápežovi Silvestrovi II., v ktorom ho oboznámil so svojou činnosťou a prosil ho o požehnanie a tiež o udelenie kráľovského titulu. Pápež bol nadšený tým, čo počul, poslal mu drahocennú korunu a apoštolský kríž, ktorý nosievali biskupi pri verejných slávnostiach pred uhorským kráľom. Odtiaľ prislúchal uhorským kráľom titul "apoštolský kráľ". Kráľ ako pápežský legát zriaďoval biskupstvá, určoval ich hranice a menoval cirkevných hodnostárov. Pápež dňa 27. marca roku 1000 vydal bullu Legati nobilitatis, v ktorej dal kráľovi potrebné právomoci na tieto činnosti. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za kráľa v Ostrihome. Korunoval ho ostrihomský arcibiskup Dominik.
Viac tu: https://politika-stat-moc.webnode.cz/news/a1-kral-na-slovanskom-uzemi-bol-papezom-korunovany-sv-stefan-uhorsky/
Za uhorského apoštolského kráľa bol korunovaný 30. decembra 1916.
Aj
túto svoju úlohu Karol videl ako nasledovanie Krista: V láske k
národom, ktoré mu boli zverené, v starostlivosti o ne až po obetu
vlastného života.
Najsvätejšiu povinnosť kráľa - starať sa, aby vládol mier, si Karol vzal za svoju aj uprostred strašnej vojny. Ako jediný z predstaviteľov štátov podporoval mierové iniciatívy pápeža Benedikta XV.
Pokiaľ
išlo o vnútornú politiku, aj napriek veľmi ťažkým podmienkam, vedený
sociálnou náukou Cirkvi prispel svojim dielom k širokej a príkladnej
reforme v sociálnej oblasti.
Jeho postoj po skončení vojny umožnil prechod k novému poriadku bez občianskej vojny, no aj napriek tomu bol z vlasti vyhostený.
Viac tu: https://politika-stat-moc.webnode.cz/news/blahoslaveny-cisar-karol-i-1887-1922-posledny-cisar-ktory-bol-papezom-korunovany-na-slovanskom-uzemi/
K mojim verným rakúskym národom!
Odkedy som nastúpil trón bez prestania snažil som sa všetkým Mojim národom vydobit žiadaný pokoj a národom Austrie ukázať cestu, na ktorej silu svojej, národnej individuality slobodne od každej prekážky a třenice požehnaným spôsobom môžu vyvinúť a výsledné môžu uplatniť svoj duševný a hospodársky blahobyt.
Strašný zápas svetovej vojny dosial prekážal prácu pokoja. Hrdinskosť a vernosť, obetavé znášanie biedy a postrádania slávne bránily,vlasť v tejto tažkej dobe. Ťažké obete vojny musely zabezpečiť čestný pokoj, ktorý Božou pomocou je úž blízko.
Teraz teda bez meškania musíme započať znova vybudovanie vlasti na prirodzených, tedy spolahlivých základoch. Na toto smerujúce žiadosti rakúskych národov treba starostlivé uviesť do súzvuku jednu s druhou a splnit ich.
Odhodlal som sa, že túto prácu prevediem so slobodným spoluúčinkovaním Mojich národov v duchu tých základných zásad, ktoré si spojeneckí panovníci vo svojom návrhu o pokoji osvojili.
Austria zodpovedne vôli jej národov pretvorí sa v spolkový štát, v ktorom každý ľudový kmeň bude tvoriť osobitú štátnu spoločnosť na území svojho osadenia. Toto sa nijako netýka spojenia polských území Austrie s neodvislým polským štátom. Mesto Triest a jeho územie zodpovedne žiadosti svojko ludu príde ku zvláštnemu postaveniu.
Toto nové pretvorenie, ktoré sa integrity krajín uhorskej svätej koruny v žiadnom ohlade netýka, každému i úrodnému osobitému štátu zabezpečuje jeho neódvislosť. Ale zdarne bude brániť aj spoločné záujmy a všade sa uplatní, kde spoločnost je životnou potrebou jednotlivých štátom Zvláště bude odporúčatelné spojenie všetkých síl pri oprávnenom, slušnom a výslednom riešení velkých úloh, ktoré vzkrsly následkom vojny.
Kým sa toto pretvorenie zákonitou cestou prevedie, jestvujúc ustanovizne cieľom obránenia verejných záujmov nezmenené budú udržané. Moju vládu poveril som, aby bez meškania pripravila znova vybudovanie Austrie. Národy, na samourčovacom práve ktorých sa nová ríša vybuduje, vyzývam, aby cestou svojich národných rád zúčastnily sa veľkej práce a aby tieto národné rady, ktoré každý národ utvorí zo svojich zastupitelov v rajchsráte, záujmom národov voči jedon druhému a v potyku s vládou platnosť získaly.
Želám,aby naša vlasť upevnená svornosťou v nej spojených národov z búrok vojny vyšla čo spolok slobodných národov.
Požehnanie Všemohúceho nech spočíva na našej práci,aby veľké dielo pokoja, ktoré vybudujeme, všetkým našim národom prinieslo šťastie.
Viedeň, 16. októbra 1918.
Karol I.
https://digicontent.snk.sk/content/journals/Slovenske_noviny/1918/17A0388100_241.pdf
